PZS pre živnostníka, dohodára a firmu s jedným brigádnikom
Pracovnú zdravotnú službu musí mať každý, kto zamestnáva aspoň jednu osobu v pracovnoprávnom vzťahu – a tým je aj dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti alebo dohoda o brigádnickej práci študentov. Živnostník bez zamestnancov PZS mať nemusí, ak sám nevykonáva rizikovú prácu 3. alebo 4. kategórie. Oznamovanie prác 2. kategórie úradu verejného zdravotníctva už neplatí, zrušilo sa v roku 2020. Od 15. júla 2026 sa posudok o riziku vypracúva v elektronickom systéme úradov verejného zdravotníctva.
Otázku „som živnostník, musím mať PZS?“ dostávame takmer každý týždeň. Odpoveď závisí od jedinej veci: či niekoho zamestnávate. Nie od toho, či má pracovnú zmluvu alebo dohodu, ani od toho, koľko hodín odpracuje. V tomto článku prejdeme tri typické situácie – živnostník bez zamestnancov, firma s jedným dohodárom a malá firma s brigádnikom – a pri každej povieme, čo zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia vyžaduje a čo nie.
Kto je zamestnávateľ podľa zákona 355/2007?
Zákon je v definícii jednoznačný. Podľa § 2 ods. 1 písm. al) zákona č. 355/2007 Z. z. je zamestnávateľom právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a tiež ten, u koho sa uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov a študentov.
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú pracovnoprávnym vzťahom. Zákonník práce v § 223 ods. 2 výslovne hovorí, že na vzťah založený dohodou sa vzťahuje aj jeho šiesta časť, teda ochrana práce. Pre pracovnú zdravotnú službu to znamená:
- jeden dohodár = ste zamestnávateľ a PZS musíte mať zabezpečenú,
- jeden brigádnik na dohodu o brigádnickej práci študentov = to isté,
- rodinný príslušník na dohodu = to isté, zákon výnimku pre rodinu nepozná.
Povinnosť zabezpečiť PZS ukladá § 30 ods. 1 zákona v spojení s § 30a. Zamestnávateľ ju zabezpečuje vlastnými zdravotníckymi pracovníkmi, a ak ich nemá, dodávateľsky (§ 30a ods. 4). Pre práce 1. a 2. kategórie ju môže dodávateľsky vykonávať okrem lekára aj verejný zdravotník so živnostenským oprávnením na dohľad nad pracovnými podmienkami alebo držiteľ oprávnenia na PZS (§ 30aa ods. 2).
Musí mať živnostník bez zamestnancov pracovnú zdravotnú službu?
Nie, pokiaľ nikoho nezamestnáva a sám nevykonáva rizikovú prácu. Zákon s fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, počíta osobitne:
- Ak vykonáva prácu zaradenú do 3. alebo 4. kategórie, musí si podľa § 30 ods. 7 sám zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika a písomný posudok o riziku, posudzovanie svojej zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30e a podať návrh na zaradenie svojej práce do 3. alebo 4. kategórie.
- Ak vykonáva prácu 1. alebo 2. kategórie, žiadnu z týchto povinností nemá. Podľa § 30 ods. 8 si môže zabezpečiť primeraný zdravotný dohľad, ale je to jeho voľba, nie povinnosť.
Rovnaký režim platí pre jednoosobovú s. r. o., v ktorej je jediným štatutárom spoločník alebo konateľ: podľa § 30 ods. 9 plní povinnosti v rozsahu živnostníka bez zamestnancov, a to len vtedy, ak sám vykonáva prácu 3. alebo 4. kategórie. V praxi to znamená, že grafik, účtovník, programátor či obchodný zástupca na živnosť PZS riešiť nemusí. Živnostník, ktorý sám brúsi, zvára alebo strieka lak, by si mal nechať posúdiť, či jeho práca nespadá do rizikovej kategórie.
Pozor na moment, keď živnostník prijme prvého človeka na dohodu. Vtedy sa z neho stáva zamestnávateľ so všetkými povinnosťami podľa § 30 ods. 1 – bez ohľadu na to, že on sám je naďalej v režime živnostníka.
Kategória 1 alebo 2: ako to vyzerá na konkrétnych profesiách?
Práce sa podľa § 31 zákona zaraďujú do štyroch kategórií podľa miery zdravotného rizika. Do 1. kategórie patria práce, pri ktorých riziko poškodenia zdravia nie je alebo je akceptovateľné (§ 31 ods. 2). Do 2. kategórie patria práce, pri ktorých sa poškodenie zdravia nepredpokladá, ale faktor práce (hluk, fyzická záťaž, chemické látky, prach) na zamestnanca pôsobí, hoci limity neprekračuje (§ 31 ods. 3). Práce 3. a 4. kategórie sú rizikové práce, ktoré HASPO nezastrešuje.
| Profesia v malej firme | Typická kategória | Faktor, ktorý rozhoduje |
|---|---|---|
| Administratíva, účtovník, programátor | 1. | bez významného faktora; práca so zobrazovacou jednotkou |
| Predavač, čašník, recepčná | 1. alebo 2. | fyzická záťaž (státie, manipulácia s tovarom) |
| Kuchár, pekár | 2. | záťaž teplom, fyzická záťaž |
| Skladník, kuriér, vodič dodávky | 2. | fyzická záťaž, vibrácie, hluk |
| Kaderníčka, kozmetička | 2. | chemické faktory, fyzická záťaž |
| Upratovačka | 2. | chemické faktory, fyzická záťaž |
| Stolár, zámočník, automechanik | 2., pri prekročení limitov 3. | hluk, prach, chemické látky |
Tabuľka je orientačná. O kategórii rozhoduje posúdenie konkrétneho pracoviska – rovnaká profesia môže byť v jednej prevádzke 1. kategória a v inej 2. kategória. Posudok o riziku s kategorizáciou prác vypracuje PZS (§ 30 ods. 1 písm. b)); ak sa na pracovisku žiadne faktory práce nevyskytujú, práce sa do kategórií nezaraďujú. Čo jednotlivé kategórie znamenajú, vysvetľuje podrobnejšie článok Čo je PZS a musím ju mať.
Aké lehoty platia pre posudok o riziku a lekárske prehliadky?
Pri malej firme sa väčšina povinností zmestí do niekoľkých riadkov. Lehoty ustanovuje § 30 ods. 1 písm. c) a § 30e zákona:
| Povinnosť | 1. kategória | 2. kategória |
|---|---|---|
| Posudok o riziku s kategorizáciou prác | pri začatí činnosti a pri každej zmene pracovných podmienok (§ 30 ods. 1 písm. b) a d)) | pri začatí činnosti, potom najmenej raz za 24 mesiacov (§ 30 ods. 1 písm. c)) |
| Evidencia zamestnancov podľa faktorov práce | nevedie sa | vedie sa (§ 30 ods. 1 písm. j)) |
| Lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k práci | povinná len vtedy, ak ju vyžaduje osobitný predpis (napr. vodiči z povolania, práca v noci), alebo ak ju zamestnávateľ určí (§ 30e ods. 1 a 18) | navyše povinná pri expozícii karcinogénom a mutagénom (raz za 3 roky, § 30e ods. 11) a po návrate po viac ako 6 mesiacoch zo zdravotných dôvodov (§ 30e ods. 1 písm. a)) |
| Kto hradí prehliadku | vždy zamestnávateľ (§ 30e ods. 19) | |
Pre porovnanie: pri rizikových prácach 3. kategórie sa prehliadka opakuje raz za dva roky a pri 4. kategórii raz za rok (§ 30e ods. 10). Pri 1. a 2. kategórii môže prehliadku vykonať aj všeobecný lekár, ktorý nie je lekárom PZS (§ 30e ods. 6). Ak zamestnávateľ prehliadky pre 1. a 2. kategóriu zavedie, účasť zamestnancov na nich je povinná (§ 30e ods. 18).
Musím ešte oznamovať práce 2. kategórie na úrad verejného zdravotníctva?
Nie. Táto povinnosť už neplatí a nemusíte ju riešiť. Pre poriadok jej história:
- Od 1. júla 2018 ukladal § 30 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. zamestnávateľom povinnosť každoročne do 15. januára elektronicky oznámiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva údaje o zamestnancoch vykonávajúcich prácu 2. kategórie (novela č. 289/2017 Z. z.).
- Zákonom č. 198/2020 Z. z. (tzv. podnikateľské kilečko) bola táto povinnosť s účinnosťou od 21. júla 2020 zo zákona vypustená.
- V znení zákona účinnom v roku 2026 sa oznamovanie prác 2. kategórie nenachádza. Pod písmenom k) je dnes iná povinnosť – predkladať návrhy na zaradenie prác do 3. alebo 4. kategórie.
Čo zostalo: evidencia zamestnancov vykonávajúcich práce 2., 3. a 4. kategórie podľa jednotlivých faktorov práce (§ 30 ods. 1 písm. j)). Tú vedie zamestnávateľ u seba a nikam ju neposiela; predkladá ju až pri kontrole. Ak vám niekto tvrdí, že musíte „do 15. januára nahlásiť dvojku“, pracuje so starým znením zákona.
Čo mení elektronický posudok o riziku od roku 2026?
Novela zákona č. 355/2007 Z. z. vykonaná zákonom č. 165/2026 Z. z. s účinnosťou od 15. júla 2026 zmenila § 30 ods. 1 písm. b): posudok o riziku s kategorizáciou prác sa vypracúva v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou prostredníctvom elektronického systému na webovom sídle úradov verejného zdravotníctva. Prechodné ustanovenia v § 63s určujú termíny:
- zamestnávateľ, ktorý zamestnával už pred novelou, musí mať posudok v elektronickom systéme najneskôr do 31. decembra 2029 (§ 63s ods. 1); lehoty na opakované posúdenie rizika sa tým nemenia,
- zamestnávateľ, ktorý začne činnosť po 14. júli 2026, má na posúdenie rizika a posudok štyri mesiace od začatia činnosti (§ 63s ods. 2).
Pre firmu s jedným dohodárom to v praxi znamená jediné: posudok vám už nevypracuje hocikto do Wordu, ale musí ho zadať oprávnená PZS do systému úradov. Papierový posudok vypracovaný pred novelou platí ďalej, pri najbližšej aktualizácii (zmena pracovných podmienok, nový zamestnanec s inou profesiou, uplynutie 24 mesiacov pri 2. kategórii) sa už robí elektronicky.
Čo hrozí firme s jedným brigádnikom bez PZS?
Kontrolu plnenia povinností podľa § 30 vykonáva regionálny úrad verejného zdravotníctva. Ak zamestnávateľ nezabezpečí posúdenie zdravotného rizika a posudok o riziku v spolupráci s PZS, ide o správny delikt podľa § 57 ods. 22 zákona; úrad môže uložiť pokutu a súčasne lehotu na odstránenie nedostatku. Pri malej firme je však praktickejší iný pohľad: PZS pre 1. a 2. kategóriu je lacná, posudok o riziku sa robí raz a aktualizuje len pri zmenách, a ak dohodár odíde a príde iný na rovnakú profesiu, nič sa neprerába. Podrobnosti o kontrolách a sankciách nájdete v článku Pracovná zdravotná služba a pokuty.
Koľko stojí PZS pre 1 až 5 ľudí a ako ju vybaviť?
Samotnú pracovnú zdravotnú službu pre práce 1. a 2. kategórie zabezpečujeme od 25 € mesačne bez DPH pre kanceláriu do 5 zamestnancov. Väčšine malých firiem sa oplatí paušál spolu s BOZP a ochranou pred požiarmi, ktorý začína od 76 € mesačne bez DPH – aj firma s jedným dohodárom totiž musí mať popri PZS zabezpečené oboznámenie s BOZP a dokumentáciu ochrany pred požiarmi. Orientačnú cenu pre vašu firmu ukáže kalkulačka ceny hneď po zadaní počtu ľudí a typu prevádzky, presnú ponuku pošleme do 24 hodín.
Ako to prebieha: pošlete nám zoznam profesií a popis pracoviska (alebo prídeme na obhliadku), vypracujeme posudok o riziku s kategorizáciou prác v elektronickom systéme, určíme, kto potrebuje lekársku prehliadku, a strážime lehoty. Čo všetko PZS zahŕňa, opisuje stránka Pracovná zdravotná služba pre firmy.
Časté otázky
Musí mať živnostník bez zamestnancov pracovnú zdravotnú službu?
Nie, ak nikoho nezamestnáva a sám nevykonáva prácu 3. alebo 4. kategórie. Povinnosti podľa § 30 ods. 7 zákona č. 355/2007 Z. z. má len fyzická osoba – podnikateľ, ktorá vykonáva rizikovú prácu. Pri práci 1. alebo 2. kategórie si môže zdravotný dohľad zabezpečiť dobrovoľne (§ 30 ods. 8).
Som zamestnávateľ, ak mám jedného človeka na dohodu?
Áno. Zamestnávateľom je podľa § 2 ods. 1 písm. al) zákona č. 355/2007 Z. z. každý, kto zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a dohoda o vykonaní práce, o pracovnej činnosti aj o brigádnickej práci študentov pracovnoprávnym vzťahom je. PZS teda musíte mať od prvého dohodára.
Musím oznamovať práce 2. kategórie na regionálny úrad verejného zdravotníctva?
Nie. Povinnosť každoročne do 15. januára oznamovať údaje o zamestnancoch v 2. kategórii platila od 1. júla 2018 a bola zrušená zákonom č. 198/2020 Z. z. s účinnosťou od 21. júla 2020. V znení zákona účinnom v roku 2026 sa nenachádza. Zostáva len povinnosť viesť evidenciu týchto zamestnancov u seba (§ 30 ods. 1 písm. j)).
Ako často sa robí posudok o riziku pri 2. kategórii?
Najmenej raz za 24 mesiacov a pri každej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla ovplyvniť mieru rizika (§ 30 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 355/2007 Z. z.). Pri 1. kategórii sa posudok aktualizuje len pri zmene pracovných podmienok.
Čo je elektronický posudok o riziku a dokedy ho musím mať?
Od 15. júla 2026 sa posudok o riziku vypracúva v elektronickom systéme na webovom sídle úradov verejného zdravotníctva (§ 30 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 165/2026 Z. z.). Existujúci zamestnávateľ ho tam musí mať do 31. decembra 2029, nový zamestnávateľ do štyroch mesiacov od začatia činnosti (§ 63s).
Musí ísť brigádnik v kancelárii na lekársku prehliadku?
Pri práci 1. kategórie je prehliadka vo vzťahu k práci povinná len vtedy, ak ju vyžaduje osobitný predpis, alebo ak ju zamestnávateľ pre danú profesiu určí (§ 30e ods. 1 a 18 zákona č. 355/2007 Z. z.). Náklady na prehliadku vždy hradí zamestnávateľ (§ 30e ods. 19).
Zdroje
- Zákon č. 355/2007 Z. z. – § 2 ods. 1 písm. al) (zamestnávateľ), § 30 ods. 1, 7, 8 a 9, § 30a ods. 4, § 30aa ods. 2, § 30e, § 31, § 57, § 63s
- Zákon č. 165/2026 Z. z. (novela zákona č. 355/2007 Z. z., elektronický posudok o riziku od 15. 7. 2026)
- Zákon č. 198/2020 Z. z. – zrušenie oznamovania prác 2. kategórie od 21. 7. 2020
- Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce – § 223 ods. 2 (ochrana práce pri dohodách)
